Historické záhrady – starobylé stromy

Kedysi dávno boli lesy a hory, trávnaté pustatiny a polopúšte prirodzeným životným prostredím ľudských spoločenstiev a sotva existuje národ, v ktorého rozprávkach a povestiach by sa nevyskytovali rastliny. Fantáziu ľudí upútala ich užitočnosť – používali ich na nasýtenie, na liečbu aj ako suroviny. Na človeka zapôsobila aj schopnosť obnovy, ktorú rastliny prejavili počas striedajúcich sa ročných období či očarujúca krása ich kvetov. Rozprávkové stromy rastúce do neba, symboly stromu života, druhy spojené s mýtickými hrdinami alebo legendárnymi udalosťami a povýšené na symboly, to všetko dokazuje, že rastliny nie sú len užitočnými vecami v našom každodennom živote, ale vždy znamenali pre ľudstvo oveľa viac.

Stromy mali od samého začiatku veľký význam pre záhradníctvo. Po barokovej ére záhradnej architektúry vznikli v polovici 18. storočia prvé krajinárske záhrady napodobňujúce prírodu. Objavy so sebou priniesli nielen svetový rozvoj, ale aj módu stromov. Čoraz rýchlejšie vozidlá umožnili zdomácnenie širokej škály rastlinných druhov z dovtedy neznámych cudzích krajín. Aj v Európe sa zrodila vášeň pre zber rastlín a vzniklo nespočetné množstvo nových dendrologických záhrad.
V uhorských dejinách záhrad 19. storočia možno rozlíšiť dve hlavné obdobia (podľa trendu vysadených stromov). V prvých desaťročiach storočia, v takzvanom „veku platanov”, prevládali veľké stromy s veľkými listami (platan javorolistý, sofora japonská, orech čierny atď.), zatiaľ čo v nasledujúcom období začali v záhradách dominovať ihličnany, to bolo „obdobie ihličnanov”. Vzorom boli dve slávne záhrady – Margitin ostrov a nádherný zámocký park v obci Alcsút – ktoré v prvej polovici storočia vytvoril uhorský palatín Jozef s pomocou vynikajúcich odborníkov. Mnohé starobylé a úctyhodné „múdre stromy” stále uchovávajú spomienku a posolstvo tejto doby.

Bez pomoci týchto cenných zbierok živých rastlín a genofondov by sme nedokázali spoznať kľúčové živé organizmy Zeme – rastliny. Tieto záhrady sa stali dôležitými dielňami ochrany a prezentácie biodiverzity, často sú poslednými útočiskami vzácnych a ohrozených rastlín.
Ťažké historické obdobia krajiny, vojny, ideológie a praktiky komunistov priviedli mnohé historické záhrady a stromy na pokraj zániku, a preto si musíme oveľa viac uvedomelo a cieľavedome vážiť a ceniť naše zachovalé národné bohatstvo záhrad. Zachovanie záhrad, ktoré sú domovom „múdrych stromov”, a starostlivosť o ne je v spoločnom záujme nás všetkých. Je to dokonca radostná povinnosť založená na našom správnom vzťahu k stvorenému svetu!

Erzsébet Fráter