Stromy, obri živej prírody
Stromy sú najmocnejšími tvormi rastlinnej ríše. A to nie je všetko! Dokážu prekonať aj zvieratá, veď najväčší vráskavec obrovský („modrá veľryba”) dosahuje dĺžku „len” 33 metrov a hmotnosť 190 ton. Ich tajomstvo spočíva v ich stavbe tela, preto sa ich oplatí preskúmať podrobnejšie.
Stonky stromov sú schopné druhotného hrubnutia, ktoré trvá počas celého života rastliny. Ich rast prispieva k rastu celej rastliny a po lignifikácii sú pevnou oporou stromov. Počas lignifikácie sa v bunkových stenách ukladá drevný materiál (lignín), ktorý zabezpečuje pevnosť a odolnosť stonky stromov. Nepretržitý rast kmeňa zabezpečuje delivé pletivo (kambium), z ktorého vznikajú elementy lyka a dreva, ktoré zabezpečujú látkovú výmenu stromu. Lyková časť prenáša organické roztoky vytvorené v listoch do koreňov (zhora nadol), kým drevná časť prenáša roztoky absorbované z pôdy do listov (zdola nahor). Drevné a lykové prstence stromu vzniknuté počas jedného roka tvoria spolu ročné kruhy. Spočítaním ročných kruhov je možné určiť vek stromov.
Svetlejšia, ešte funkčná časť kmeňa (ktorá má vyšší obsah vody) sa nazýva beľ, kým vnútorná, tmavšia, ťažšia a tvrdšia, už odumretá časť sa nazýva jadro. Odumreté bunky jadra sú vyplnené rôznymi látkami – živicami, tukmi, sacharidmi a farbivami. Konzervujú ich triesloviny. Výrobcovia nábytku uprednostňujú najmä stromy s krásnym, farebným a odolným jadrom: duby so žltým drevom, čerešne s červenkastým drevom, orechy s hnedým drevom či agáty so svetlým drevom. Obľúbené sú aj špeciálne tropické druhy ako indický palisander červenej farby alebo africký palisander s čiernym jadrom. Pre drevársky priemysel hodnotnejšie stromy s tvrdým drevom (buk, orech, agát, dub, jaseň, hrab atď.) majú vyšší obsah lignínu, zatiaľ čo stromy s mäkkým drevom (smrek, borovica lesná, lipa, jelša, topoľ atď.) obsahujú menej lignínu a viac celulózy. „Kožu” kmeňa tvorí kôra, ktorej korkové vlákna zabraňujú prenikaniu parazitov a svojimi izolačnými vlastnosťami chránia kmeň pred extrémnymi tepelnými výkyvmi.
Vďaka svojej štruktúre môžu stromy dosahovať neuveriteľné výšky. Rekordným príkladom je kalifornská sekvoja vždyzelená (Sequoia sempervirens), ktorá môže dorásť do výšky viac ako 100 metrov. Svojou výškou tesne predbieha listnatý austrálsky eukalyptus kráľovský (Eucalyptus regnans). Medzi lianami sa vyskytujú ešte aj dlhšie drevnaté stonky: niektoré druhy paliem z čeľade rotang (Calamus) majú plazivé stonky dlhé až 180 m, z týchto sa vyrába aj u nás veľmi módny prútený nábytok. Najväčšie stromy a zároveň najmohutnejšie zo všetkých živých tvorov sú sekvojovce mamutie (Sequoiadendron giganteum), ktorých hmotnosť môže dosahovať až 2 500 ton! Ďalšou spoločnou črtou drevín je, že ich životnosť sa meria na desaťročia, storočia, dokonca tisícročia. Najstaršie stromy na Zemi sa nachádzajú v Severnej Amerike. Niektoré exempláre borovice ostitej (Pinus aristata) – žijúce v pohorí White Mountains (Biele hory) v Kalifornii vo výške 3000-4000 m – majú až 4700 rokov.
My nemáme stromy, ktoré by sa dožívali takého vysokého veku, európske listnaté stromy (napr. lipy a duby) sa dožívajú nanajvýš 1000-1200 rokov. Vážme si ich pre ich vek a pre to, čo všetko už zažili! „Múdre stromy” v našich historických záhradách už toho videli veľa a môžu vidieť ešte viac – zažijú ich aj naše pravnúčatá, ak ich predčasne nezotneme.
Erzsébet Fráter